Eiffelova věž Martovo pole Vojenská škola Sídlo UNESCO Palác Chatillot Invalidovna

Eiffelova veža (La Tour Eeffel)

K tz.v „Eiffelovke“ sa metrom dostanete z niekoľkých staníc. Najbližšie to máte zo stanice rýchlodráhy RER (linka C) Champ de Mars-Tour Eiffel, ktorá je prepojená so stanicou Bir-Hakeim zelenej linky č. 6. Možno lepšiou možnosťou je vystúpiť z metra v stanici École Militaire (fialová linka č. 8) a prejsť k Eiffelovej veži od Vojenskej školy cez Martovo pole.
Eiffelova veža bola postavená pri príležitosti Medzinárodnej výstavy v roku 1889, ktorá sa konala práve v Paríži. Je najvýznamnejším dielom svojho architekta Gustava Eiffela. V dobe svojho vzniku bola najvyššou stavbou na svete.
Celkovo meria 320 metrov (v závislosti na vonkajšej teplote sa jej výška mení zhruba o 15 cm) a váži približne 7 000 ton. Jej náter sa obnovuje každých sedem rokov a hovorí sa, že sa vždy spotrebuje 50 ton farby. Odborníci tvrdia, že aj pri veľkom vetre vychýlenie najvyššieho bodu nepresahuje 12 cm.
Eiffelova veža stojí na štyroch pilieroch s betónovými základmi a je rozdelená do troch poschodí. Až do druhého sa dá vyjsť pešo (alebo samozrejme môžete ísť výťahom), do tretieho poschodia potom výťahom ísť musíte. Prvé poschodie je vo výške 57 m, druhé o 58 m vyššie a tretie je 274 m vysoko.
V prvom aj druhom poschodí sú reštaurácie, v zime si dokonca môžete v prvom poschodí zakorčuľovať, nie však na umelom ľade. Ak máte šťastie na veľmi dobrú viditeľnosť (a to sa kvôli príliš znečistenému ovzdušiu nestáva príliš často), z tretieho poschodia sa Vám naskytne až 70 km ďaleký rozhľad. Úplne najvyššie miesto na rozhľadni patrí meteorologickej stanici, na vrchole je umiestnená televízna anténa (od roku 1957) a rádiový vysielač. Posledné poschodie dnes slúži i k leteckej navigácii.
Teraz je „Eiffelovka“ najnavštevovanejšou pamiatkou Paríža, v dobe svojho vzniku však veľa nadšenia nevyvolala a dokonca mala byť po výstave zbúraná. Mnoho slávnych architektov a umelcov vtedajšej doby (napr. Gounod, Maupassant alebo syn Dumasa) tvrdilo že veža Paríž skôr hyzdia ako zdobia. Začiatkom 20. storočia ju ale naopak veľa umelcov a hlavne básnikov začalo vo svojich dielach oslavovať (napr. Apollinaire alebo Cocteau). „Eiffelovka“ sa tak začala objavovať nielen v literatúre ale aj na fotografiách dnes veľmi známych maliarov-Pissaro, Seurat.
Prvýkrát pri príležitosti osláv príchodu nového tisícročia, bola „Eiffelovka“ hojne osvietená. Teraz je osvetľovaná každý deň po zotmení.

Martovo pole (Champ De Mars)

Martovo pole (park pod Eiffelovou vežou medzi Seinou a Vojenskú školou) bolo pôvodne vojenským priestorom, neskôr premeneným v záhradu podľa plánov architekta Formigé z rokov 1908 až 1928. V roku 1783 sa tu fyzik Charles dokonca pokúšal vzlietnuť s balónom plneným vodíkom. V roku 1790 tu boli veľkolepé oslavy ročného výročia dobytia Bastily. A navyše pravidelne sa tu konali veľtrhy svetovej výstavy. A práve od tretej Medzinárodnej výstavy v roku 1889 miestu dominuje „Eiffelovka“.

Vojenská škola (École Militaire)

Vojenská škola z juhu uzatvára Martovo pole. Stavba budovy bola dokončená v roku 1773 na popud Madame de Pompadour podľa nákresov architekta Jacques-Ange Gabriela, aby tu mohli študovať aj chlapci z menej majetných či chudobných rodín. K najznámejším žiakom patril i Napoleon Bonaprte.
Pre verejnosť budova prístupná nie je.

Sídlo UNESCO (Palais de L'UNESCO)

Budova sa nachádza tesne za Vojenskou, pochádza z rokov 1955 až 1958. Postavená bola v tvare písmena Y. Na výzdobe budovy sa podieľalo mnoho významných umelcov rôznych národností - napríklad Miró, Henry Moore, Jean Arp, Picasso, Tamayo alebo Artigas.

Palác Chatillot (Palais De Chatillot)

Naopak ak pokračujeme od „Eiffelovky“ na druhú stranu cez most pont d'Iéna (smerom od Vojenskej školy), prídeme k Palácu Chatillot. Za ním sa potom nachádza stanica metra Trocadéro (svetlozelená linka č. 9 a tmavo zelená linka č. 6).
Palác Chatillot je obrovská budova, ktorá začiatkom 20. storočia nahradila pôvodný palác Trocadéro (palác budovaný za vlády Napoleona pre jeho syna). Palác má dve krídla, v ľavom (ak stojíme chrbtom k Eiffelovej veži) je Múzeum námorníctva (Musée de la Marine) a Múzeum človeka (Musée de l'Homme), v pravom krídle paláca je umiestnené Múzeum francúzskych pamiatok

Múzeum námorníctva

Tunajšie múzeum námorníctva je jedno z najbohatších múzeí svojho druhu. Vystavujú sa tu modely slávnych lodí, potreby pre námorníkov, upomienkové predmety a ďalšie umelecké diela spojené s morom. Je tu uchovaný aj model lode La Belle Poule, ktorá priviezla pozostatky Napoleona I. z ostrova sv. Heleny.

Múzeum človeka

V múzeu človeka sa stretnete s bohatými zbierkami z odborov antropológie a etnológie. Zoznámite sa s rôznymi spôsobmi života ľudského druhu. V paleontologickom oddelení nájdete aj niekoľko kostrových pozostatkov, okrem iného je tu k videniu i Venuša z Lespugue, ktorá pochádza z doby kamennej (15 000 - 10 000 rokov p.n.l.) a je vyrezávaná z mamutieho kla. V etnografickom oddelení sa vystavujú historické odevy, zbrane a šperky.

Múzeum francúzskych pamiatok

Múzeum francúzskych pamiatok bolo založené v roku 1880. Je venované francúzskemu monumentálnemu umeniu. Reprodukcie umeleckých predmetov, predovšetkým sôch, tu uvidíte v životnej veľkosti. Zbierky sú rozdelené podľa obdobia, jednotlivých škôl a oblastí. Dobre tu môžeme sledovať vývoj štýlov a tém volených umelcami.

Invalidovňa

Od „Eiffelovky“ sem môžete prísť pešo, alebo vystúpte z metra v staniciach Invalides (žltá C železnica RER, fialová linka č. 8, svetlo modrá linka č.13), La Tour-Maubourg fialová(linka č. 8) alebo Varenne (svetlo modrá linka č. 13).
Pod názvom Invalidovňa si predstavme komplex, ktorý zahŕňa Hôtel des Invalides, Dôme des Invalides a kostol sv. Ľudovíta.

Hôtel des Invalides

So stavbou budovy bolo začaté za vlády Ľudovíta XIV. Až do tejto doby museli starí invalidi z vojny žiť pod ochranou nejakého kláštora alebo boli donútení žobrať na ulici. Hôtel de Invalides bol dokončený v roku 1676 a prijal pod svoju ochranu až štyri tisícky vyslúžilých veteránov.
V strede priečelia nad radom okien a portálom nájdete reliéf Ľudovíta XIV, prezývaného Kráľ Slnko. Vedľa neho je socha Spravodlivosti a Opatrnosti.

Kostol sv. Ľudovíta

(Église St. Louise des Invalides) Kostol o troch lodiach bol navrhnutý architektom Haroudin Mansartom. V jeho podzemnej hrobke je mnoho francúzskych generálov a maršalov, medzi nimi aj autor francúzskej hymny Marseillaise Rouget de Lisle.

Dóm invalidov

(Dôme des Invalides) Celému komplexu jednoznačne dominuje Dóm. Za pekného počasia odlesk jeho pozlátenej strechy od lúčov slniečka svieti nad polovicou Paríža. Vchod do neho nájdete z námestia Place Vauban, architektom stavby je opäť Hardouin Mansart. Mansart bol verný svojej dobe a celú budovu navrhol prísne v klasicistickom duchu. Z vonku fasádu zdobia dórske a koryntské stĺpy.
Interiér budovy je podobne jednoduchý ako zovňajšok, pôdorys kopíruje tvar gréckeho kríža. Steny sú zdobené maľbami Viscontiho. Dóm sa stal hrobkou mnohých členov rodiny Napoleona I. Bonaparteho. Jeho hrobka sa nachádza presne v strede pod kupolou, jeho pozostatky sem boli privezené z ostrova sv. Heleny v roku 1840, teda 19 rokov po cisárovej smrti. Ostatky sú uzavreté v šiestich rakvách.

V prvej plechovej, druhej mahagónovej, tretia a štvrtá sú olovené, piata bola vyrobená z ebenového dreva a šiesta z dreva dubového.Tieto rakvy sú ešte vložené do sarkofágu z červenej žuly. Dvanásť sôch od Pradiera okolo Napoleonovej hrobky symbolizuje jeho víťazstvo vo vojnách.

Vojenské múzeum

V celom komplexe Invalidovne ďalej nájdete Vojenské múzeum. Sídli v niekoľkých budovách a jeho zbierky patria k najbohatším na svete. Môžete si tu prezrieť nielen zbrane od 14. storočia až po súčasnosť, ale aj mnoho upomienkových predmetov a zaujímavostí, ktoré sú z historického hľadiska veľmi cenné. Medzi ďalšie cennosti patrí napríklad Napoleonov plášť, delová guľa, ktorá zabila Turenna alebo drevená noha generála Daumesnila.